Album týždňa: Deftones - Gore

Album týždňa: Deftones - Gore

Vždy prežijú len tí najsilnejší. To platí v každom hudobnom žánri, nu metal z polovice deväťdesiatych rokov nie je veru žiadnou výnimkou. Nič prekvapujúce nie je na fakte, že Deftones sú medzi tými vyvolenými a aj 21 rokov od vydania svojho debutu Adrenaline sú zaujímaví, inšpiratívni a vplyvní na scéne, ktorú spoluvytvárali aj s takými menami ako Linkin Park, Korn či Limp Bizkit.

Chino Moreno a banda okolo neho sú z tejto veľkej štvorky zrejme aj najkreatívnejší a najzaujímavejší. Ich ôsmy album s nekompromisným a svojím spôsobom (zvlášť s ohľadom na obal s nežnými plameniačikmi) záhadným názvom Gore je toho jasným dôkazom.

V porovnaní s predchádzajúcimi nahrávkami Diamond Eyes a Koi No Yokan, ktoré sa niesli v znamení neistoty, stresu a turbulencií po nešťastnej autonehode už nebohého basgitaristu Chi Chenga, je novinka Gore uvoľnenou a v dobrom, príjemnom slova zmysle melancholickou nahrávkou.

Ako spomínal Chino Moreno v májovom čísle nemeckého magazínu Rock Hard, album Gore vznikal najmä v skúšobni – Deftones sa v nej zavreli na päť dní a nechali pôsobiť mágiu v kapele. Následne sa na niekoľko týždňov rozišli do svojich domovov v Oregone, Los Angeles, Sacramente a New Yorku. A potom sa vrátili a opäť boli všetci v skúšobni a tak stále dokola, až bolo celé dielo hotové.

Hudba Deftones je inšpirovaná najmä tým, čo vzniká medzi všetkými piatimi členmi kapely v uzavretej miestnosti. Keď do takého varného hrnca dáte ľudí, ktorí na jednej strane zbožňujú Meshuggah a na druhej Morrisseyho, môže z toho vzniknúť naozaj čokoľvek – v prípade Gore sa obrusovali ostré hrany gitarových riffov, hľadala sa skôr jednotiaca, uhrančivá a pohlcujúca atmosféra nahrávky, z ktorej iba zdanlivo nenápadne vykúkajú silné refrény a chytľavé momenty. Album funguje naozaj ako ucelený, jednoliaty majstrštyk.

Na albume vystupuje jeden jediný hosť. O to váženejší a zaujímavejší – samotný Jerry Cantrell z Alice In Chains.
Deftones napísali skladbu Phantom Bride a v tretej slohe im zrazu chýbalo naozaj inšpiratívne gitarové sólo. V hudbe Deftones nie sú sóla, Moreno ich ani nevie hrať, Carpenter samozrejme áno, ale nechce sa mu, nerobí to. Uvažovali o viacerých menách, ale aj tak všetci vedeli, že Jerry Cantrell je jedinou správnou voľbou. Sú kamaráti a keď ho oslovili, okamžite súhlasil. Z konečného výsledku spolupráce vraj mali členovia Deftones slzy v očiach. Nečudo, je to krásna skladba s parádnym gitarovým sólom od mága z Alice In Chains.

Novému albumu od Deftones sa darí veľmi dobre v predajných číslach aj v recenziách. Gore je najpredávanejším titulom od čias bezmennej nahrávky, v priemere utŕžil od novinárov 8,1 boda z desiatich možných. Zaslúžene.

Gore dokonalým spôsobom spĺňa to, o čom hovorí Chino Moreno ako o identite albumu a jeho ucelenej atmosfére.
Nahrávka, na ktorú si s chuťou nájdete čas, vytiahnete ju z obalu a pustíte z gramofónu alebo aspoň z CD. Hoci máte vedľa svoj počítač a v ňom Spotify či iTunes naládované hodinami najrôznejšej hudby. Zážitok z počúvania je niekde úplne inde ako v chaotickom prepínaní medzi singlami a hitmi. Deftones to veľmi dobre vedia.


Rudi Rus

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame